Vďakyvzdanie sv. Cecílii opäť v bratislavskej Katedrále sv. Martina.
Oživovanie tradície vďakyvzdania patrónke hudby a hudobníkov sv. Cecílii súborom starej
hudby Musica aeterna pod umeleckým vedením Petra Zajíčka, v tomto roku pokračuje pod
názvom SANCTA CAECILIA VIII.
Úvodným bude koncert v TRENČÍNE 19. novembra 2023, v priestoroch refektára
Piaristického gymnázia o 18:00. V predvečer sviatku 21. novembra o 19:00 koncert zaznie
v Piaristickom kostole sv. Ladislava v NITRE. Musica aeterna pod umeleckým vedením
Petra Zajíčka, zbor Vox aeterna so zbormajsterkou Zuzanou Buchovou Holičkovou
a sólistami sopranistkou Lenkou Máčikovou a tenoristom Matúšom Šimkom 22. novembra
– v deň svätenia jej sviatku – rozozvučí bratislavskú Katedrálu sv. Martina o 18:00.
Cecília patrí medzi sedem žien – mučeníčok, ktoré sú spomínané v rímskom kánone. Jej
spomienke je zasvätená bazilika v Ríme. Titul rímskej baziliky sv. Cecílie je prastarý,
s určitosťou datovaný ešte pred rokom 313, tzn. v časoch Konštantína. Jej sviatok sa slávi v
tejto bazilike už od roku 545. Pochovaná bola v katakombách sv. Kalixta, popri takzvanej
Krypte pápežov. Pápež Paschál I., veľký ctiteľ svätice, preniesol neskôr jej telo do krypty
baziliky. V pôvodnej verzii jej príbehu je málo toho, čo by naznačovalo súvislosť s hudbou, ale
v priebehu 15. storočia sa objavil nový obraz Cecílie ako speváčky, ako aj hráčky na organe,
nástroji, o ktorom sa predpokladá, že sama vynašla a bola ustanovená za patrónku hudby.
Atribútom svätice sa stal prenosný organ – portatív. Zároveň to bolo obdobie, kedy si
hudobníci, ako vyznávači ušľachtilého umenia, začali uvedomovať potrebu – podobne ako
remeselníci – formovať sa do cechu, pod ochranou kresťanského patróna. V 16. storočí bolo
v Európe založených niekoľko hudobných spoločností zasvätených svätej Cecílii, ktoré
oslavovali hudobné umenie 22. novembra, dátumu predpokladaného výročia jej mučeníctva.
Na Slovensku sa ceciliánska tradícia najväčšmi rozvinula v 19. storočí. V Dóme sv. Martina
v Bratislave (Pressburgu) sa pravidelne konali – aj v stredoeurópskych reláciách ojedinelé –
ceciliánske slávnosti, ktorých rozkvet súvisel so založením Cirkevného hudobného spolku pri
Dóme sv. Martina (Kirchenmusikverein zu St. Martin, 1833), hoci ich korene sú staršieho
dáta. Programovú oporu našli v prvom štatúte spolku, vydanom v roku 1834, ktorým sa
v bode 14 stanovil Ceciliánsky deň (Der Caecilien-Tag) ako cirkevná slávnosť sviatku sv.
Cecílie. Náročný výber liturgickej hudby mal pozdvihnúť slávnostnú bohoslužbu a dodať jej
lesku. Túto jedinečnú liturgickú tradíciu spolok pietne zachovával do začiatku 20. storočia.
V 19. storočí sa kult sv. Cecílie stále viac špecifikoval na oblasť cirkevnej a najmä cirkevnej
vokálnej hudby. Zaslúžilo sa o to vzmáhajúce sa reformné hudobno-cirkevné hnutie
katolíckej a čiastočne aj evanjelickej cirkvi, nazvané cecilianizmus, ktoré svoj názov odvodilo
od mena patrónky hudby a identifikovalo sa s princípmi návratu k vokálnym formám
cirkevnej hudby, v zmysle ich renesancie či obnovy. Slávenie sviatku sv. Cecílie v minulosti
prebiehalo tiež formou duchovných koncertov, na ktoré nadväzuje aj tento projekt.
Koncerty vďakyvzdania v Trenčíne, Nitre a Bratislave rozozvučí majstrovské dielo Georga Friedricha
Händla Óda na deň sv. Cecílie, HWV 76, v ktorej zhudobnil báseň Johna Drydena. Podľa údajov
z partitúry ju skladateľ napísal medzi 15. – 24. septembrom 1739, vtedy ešte pod pôvodným
Drydenovým pomenovaním Pieseň ku dňu svätej Cecílie. Bežnejší názov Óda na deň. sv. Cecílie sa
objavuje až v prvom Randalovom vydaní z roku 1771. Báseň anglického básnika Johna Drydena bola
napísaná ešte v roku 1687 a Händel v zhudobnení používa rôzne kompozičné techniky, v snahe
vystihnúť afekty jednotlivých častí slôh. Hlavnou témou je chválospev na moc hudby, vychádzajúci
z pytagorejskej tradície vnímania hudby a tvrdenia, že pohyb kozmických telies a ľudskej duše je
odrazom číselných pomerov intervalov. Podľa tohto učenia je samotná hudba, vo svojej číselnej
podstate, odrazom usporiadania sveta a môže ovplyvniť myseľ a charakter človeka, preto má hudba
významné miesto vo výchove a spoločnosti. Händlove ódy boli uvádzané väčšinou na londýnskom
dvore pre úzky kruh poslucháčov, prakticky bez väčšieho povšimnutia zo strany verejnosti. Óda na
deň sv. Cecílie je výnimkou, bola premiérovo uvedená širokému publiku 22. novembra 1739
v Londýne v divadle Theatre Lincoln´s Inn Fields s veľkým úspechom a uvádzaná opakovane ( za
Händlovho života 9x), jej árie sa stali rýchlo populárne a publikované. Už úvodný zbor je jasnou
a radostnou oslavou sily hudby, Händlove hudobné linky vyvierajú ako večná, hojná
a nezastaviteľná sila – sila tak zásadná, že ju nikdy nemožno utlmiť, alebo ovládať. Úvodné
slová „From harmony…“ sú vhodne zabalené do toho najzmyselnejšieho
a najmajestátnejšieho harmonického prejavu. Jubal, Orfeus, sv. Cecília, hudba sfér, posledný
súd – to všetko sú ingrediencie v bohatej zmesi klasických kresťanských obrazov Drydenovej
básne a jedinečnej Händlovej hudby.
Usporiadateľom je o.z. MUSICA AETERNA v spolupráci s Klubom priateľov klasickej hudby
v Trenčíne a Mestom Nitra. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia,
hlavný partner a Nadácia mesta Bratislavy.
Vstupné je dobrovoľné, podporiť koncert v Bratislavu je možné aj cez www.ticketportal.sk
SANCTA CAECILIA VIII
TRENČÍN, 19. november 2023, Refektár Piaristického gymnázia o 18:00 hod.
NITRA, 21. november 2023, Piaristický kostol sv. Ladislava o 19:00 hod.
BRATISLAVA, 22. november 2023, Katedrála sv. Martina o 18:00 hod.
Musica aeterna
umelecký vedúci Peter Zajíček
Vox aeterna
zbormajsterka Zuzana Buchová Holičková
sólisti
Lenka Máčiková soprán
Matúš Šimko, tenor
Program
Georg Friedrich Händel: Óda na deň sv. Cecílie, HWV 76
Obsadenie:
Musica aeterna
Flauta: Martina Mestická
Hoboj: Aleš Ambrosi, Tereza Samsonová
Fagot: Katherine Mandl
Trúbka: László Borsódy, Tibor Balla
Husle: Peter Zajíček, Michal Klas, Adam Szendrei, Gabriel Szathmáry, Peter Zelenka
Viola: Ján Gréner
Violončelo: Michaela Čibová
Violone: Ján Prievozník
Organ: Peter Guľas
Chitarrone: Jakub Mitrík
Tympany: Marián Zajáček
Vox aeterna
Soprán: Hana Friedová, Anna Škubová, Júlia Štepánková
Alt: Adriana Čatlošová, Zuzana Buchová Holičková, Milica Štefánková
Tenor: Peter Kováč, Róbert Mesároš, Pavol Štefánek
Bas: Michal Budaj, Stanislav Dzurjanin, Francisco Oscar Chica Garcia
